TOPページへ  更新情報へ  作曲者一覧へ


Ja videl smert’   Op.27-6  
  6 romansov
ぼくは死に出会った  
     6つのロマンス

詩: プーシキン (Aleksandr Sergeyevich Pushkin,1799-1837) ロシア
      Элегия (1816)

曲: アレンスキー (Anton Stepanovich Arensky,1861-1906) ロシア   歌詞言語: ロシア語


Ja videl smert’; ona v molchan’i sela
U mirnogo porogu moego;
Ja videl grob; otkrylas’ dver’ ego;
    Dusha,pomerknuv,okhladela...
    Pokinu skoro ja druzej,
    I zhizni gorestnoj moej
    Nikto sledov uzh ne primetit;
    Poslednij vzor moikh ochej
    Lucha bessmertija ne vstretit,
I pogasajushchij svetil’nik junykh dnej
  Nichtozhestva spokojnyj mrak osvetit.

  .......................................

Prosti,pechal’nyj mir,gde temnaja stezja
    Nad bezdnoj dlja menja lezhala -
Gde vera tikhaja menja ne uteshala,
    Gde ja ljubil,gde mne ljubit’ nel’zja!

Prosti,svetilo dnja,prosti,nebes zavesa,
Nemaja nochi mgla,dennitsy sladkij chas,
Znakomye kholmy,ruch’ja pustynnyj glas,
  Bezmolvie tainstvennogo lesa,
    I vse. . . . prosti v poslednij raz.

A ty,kotoraja byla mne v mire bogom,
Predmetom tajnykh slez i gorestej zalogom,
Prosti! minulo vse..... Uzh gasnet plamen’ moj,
    Skhozhu ja v khladnuju mogilu,
    I smerti sumrak rokovoj
S muchen’jami ljubvi pokroet zhizn’ unylu.

A vy,druz’ja,kogda lishennyj sil,
Edva dysha,v boleznennom boren’i,
Skazhu ja vam: ,,O druga! ja ljubil!...``
I tikhoj dukh umret v iznemozhen’i,
Druz’ja moi,- togda podite k nej:
Skazhite: vzjat on vechnoj t’moju...
I,mozhet byt’,ob uchasti moej
Ona vzdokhnet nad urnoj grobovoju.

ぼくは死に出会った そいつは沈黙の中で座っていた
静かにぼくの戸口のところで
ぼくは棺を見た その蓋は開いていた
    魂は 仄暗く 冷たくなって行く...
    すぐに私は友人達と別れるだろう
    そして私の苦い人生と
    その痕跡が気付かれることはなかろう
    私の目の投げかけた最後の眼差しが
不滅の光と出会うこともないだろう
そして消えるのだ 若き日々の光が
  取るに足りない静けさが暗闇を照らす

  ........................................

さらば 悲しみの世よ そこでは暗い小道が
    深淵の上で私の前に横たわる -
そこでは静かな信仰がぼくを慰めることもなく
    そこでは私は愛したが 愛することもできなかった!

さらば 昼の光よ さらば 大空のヴェールよ
静かな夜の霧よ 朝の星の甘美な時よ
なつかしい丘よ 小川の賑やかな声よ
  神秘的な森の静寂よ
    それから....さらば この最後の時に

そしてお前 ぼくにはこの神の世界にあって
秘密の涙と悲しみの誓いの対象だったものたちよ
さらば!すべては過ぎ行く.....ああ ぼくの炎が消える
    私は行こう 涼しい墓の中へ
    そして死の宿命の黄昏は
愛の苦痛で この退屈な人生を覆うのだ

そして君たち ぼくの友よ 力を失い
呼吸もできず 痛む苦悩のうちに
君に告げよう:..おお友よ!私が愛した!...
そして静かな精神は疲れ果てて死ぬだろう
ぼくの友らよ - 君たちが死のところに行けば:
言ってやるがいい 彼は永遠の闇に連れ去られ...
そしておそらく ぼくの運命について
彼女はため息つくだろう この陰気な骨壷の上で


( 2016.12.28 藤井宏行 )


TOPページへ  更新情報へ  作曲者一覧へ