TOPページへ  更新情報へ  作曲者一覧へ


Uznik   Op.33-5  
  5 Stikhotvorenij
囚人  
     5つの詩

詩: ポロンスキー (Yakov Petrovich Polonsky,1819-1898) ロシア
      Узник

曲: タネーエフ,セルゲイ (Sergei Ivanovich Taneyev,1856-1915) ロシア   歌詞言語: ロシア語


Menja tjazhelyj davit svod,
Bol’shaja tsep’ na mne gremit.
Menja to vetrom opakhnet,
To vse vokrug menja gorit!
I,golovoj pripav k stene,
Ja slyshu,kak bol’noj vo sne,
Kogda on spit,raskryv glaza,
Chto po zemle idet groza.

Naletnyj veter za oknom,
Listy krapivy shevelja,
Gustoe oblako s dozhdem
Neset na sonnye polja.
I bozh’i zvezdy ne khotjat
V moju temnitsu brosit’ vzgljad;
Odna,igraja po stene,
Sverkaet molnija v okne.

I mne otraden etot luch,
Kogda stremitel’nym ognem
On vyryvaetsja iz tuch...
Ja tak i zhdu,chto bozhij grom
Moi okovy razob’et,
Vse dveri nastezh’ raspakhnet,
I oprokinet storozhej
Tjur’my bezvykhodnoj moej.

I ja pojdu,pojdu opjat’,
Pojdu brodit’ v gustykh lesakh,
Stepnoj dorogoju bluzhdat’,
Tolkat’sja v shumnykh gorodakh...
Pojdu,sredi zhivykh ljudej,
Vnov’ polnyj zhizni i strastej,
Zabyt’ pozor moikh tsepej.

俺を重い天井が押し潰す
巨大な鎖が俺の上で鳴り響く
風の匂いがする
それからすべてが俺の周りで燃えている!
そして 頭を壁にもたせかけ
俺は聞く 夢の中の病人のように
そいつが目を開けて眠るときの
大地に雷雨が行くのを

窓の外を飛び行く風は
イラクサの葉をかき乱し
厚い雨雲を
眠たげな野へと運んで行く
そして神の星たちは望んではいない
光を投げることは 俺の牢獄の中へと
ただ 壁の上で戯れる
稲妻がきらめく 窓では

そして俺には喜びだ この光は
このすばやい炎が
発せられるとき 雲の合間から
俺はただ待つ 神の雷が
俺の束縛を打ち砕き
すべてのドアを大きく開き
そしてぶちのめすことを 看守どもを
俺の望みなき牢獄の

そしたら俺は行こう 俺は行こう 再び
さすらうのだ 鬱蒼とした森を
さすらうのだ 草原の道を
騒がしい都会の喧嘩...
さすらうのだ 生きている人々のい間を
再び生命と情熱に満ちて
この鎖の恥辱を忘れて


( 2021.09.13 藤井宏行 )


TOPページへ  更新情報へ  作曲者一覧へ